Choď na obsah Choď na menu

Boboty

12. 4. 2009

Na nedeľu sme si vybrali za cieľ hrozivo sa týčiaci štít s menom Boboty. Výpravu tvoril Paľo, Ivo a ja. Keďže malo ísť vyslovene o výstup alpským štýlom, t.j. naľahko, najťažším kusom výstroje bola 1,5 L fľaša Kelta :)


Obrázok

Teplé počasie panujúce v týchto dňoch v nedeľu pravdepodobne vrcholilo, takže ešte sme neboli ani na Vrchpodžiari, a už som sa potil ako prasa. Až vtedy som si všimol, že z lúky ktosi kompletne odpratal Hotel Boboty – teda štýlovú ruinu koliby či salaša, čo tu stával. Asi bolo treba zakúriť. Zapadli sme do lesa a započali strmé stúpanie s minimom serpentín. Kým Paľo básnil o downhille na biku (že by úpal?), mňa zase napadlo, že keby naši drahí futbalisti za každý zbabraný zápas mali vybehnúť hore zotrikrát, tak sme majstri sveta.

Približne v strede výstupu sme dali pitnú pauzu na vhodne  umiestnenom kmeni stromu, počas ktorej sa konala diskusia naObrázok ekologickú tému (konkrétne o hňupoch, ktorí v lese a všade inde odhadzujú umelohmotné fľaše). Oddýchnutí sme dofučali zvyšnú časť kopca na vchol Boboty (1085 m), alias “Boty”, alias “Bobo”. Ten bol však v tieni, a tak sme sa pobrali ešte o kus ďalej na super vyhliadku nad miernou priepasťou. Paľo nám tu predviedol akrobatické fotenie v praxi a dokonca aj Džízsa (postaviť sa na to miesto, to už vyžadovalo slušnú dávku odolnosti proti vertigu). Po týchto úkonoch sme sa už venovali iba výhľadom a keltskému moku. Nádhera.

Obrázok

Keď sme sa už dosýtosti pokochali a mierne pripiekli, zbehli sme späť na chodník a pokračovali po príjemnom hrebeni so zaujímavým skalnými útvarmi a množstvom poniklecov. Čakal nás ešte zostup, mimoriadne nepríjemný vďaka strmosti a šmykľavej suti. Na niektorých miestach s reťazami sa ukázala sila lezeckej techniky - kým Paľo reťaze s pohŕdaním vynechal, ja som na nich visel ako vrece zemákov. Nakoniec sme ale iba s jediným Ivovým riťákom zišli dole na asfaltku a vybrali sa za dobrým obedom a pivom do Terchovej (vrátane boriny grátis).

 

Prejedení na prasknutie sme potom prešli Terchovou až k hotelu Diery, kde ma priam šokovalo množstvo odparkovaných vehiklov a Obrázok sprievod ako na prvého mája. Radšej som navrhol ísť cez Nové diery, kde predsa len nechodia také masy. Pred Štefanovou sa Ivo ešte zastavil pri potoku po nejaké tie prúty na výrobu sado-maso nástroja určeného pre nadchádzajúci pondelok. Ostávalo nám už len skočiť na jedno do šenku ku Alenke, a keďže sa tam postupne zliezla celá partia, rozlúčkový večer v Štefanovej bol veeeeeeľmi veselý.

 

Večná sláva TK Filozof !