Choď na obsah Choď na menu

Expedícia Záhorie - Smoleniské

13. 3. 2006

V dňoch 10.- 12.3 2006 sa turistický klub odhodlal navštíviť dosiaľ príliš neprebádaný kút našej vlasti - Záhorie. Konkrétne sme sa vybrali do oblasti obce Smolinské, ležiacej medzi mestami Gbely a Šaštín-Stráže, najmä kvôli výskytu lacnej chaty v jej blízkosti. Skupinu bádateľov tvorili (z ľava v smere hodín) Aďa, Ivo, Žužu, Lucia a Stano.

Už samotný príchod sa trošku skomplikoval. Keďže sme nemohli prísť všetci spolu, šli úderníci Žužu, Lucia a Ivo napred, aby vybavili stretnutie s chatárom v krčme v Smolinskom, no pri čakaní na autobus v Šaštíne sa akosi pozabudli v pohostinstve pár metrov opodiaľ zástavky sľubujúc si, že to odtiaľ musia stihnúť, no opak bol pravdou. Napokon ich na miesto dohody musel priviesť autom samotný chatár, ktorý si tým určite posilnil svoju negatívnu mienku o "blavákoch". Zvyšní dvaja členovia expedície Aďa a Stano prišli podľa dohody neskôr. Chata už bola vybavená, nuž sa teda všetci spolu svorne vydali k nej.

borovička Cesta bola blatistá a kedže v okolí neboli žiadne poriadne hory, navrhli chlapci ako prvý program zápasy dievčat v bahne, no dievky zrejme kvôli nízkym teplotám vzduchu nesúhlasili. Hľadali sme teda inú alternatívu. Po príchode do chaty sa na stole ocitli 3 fľaše borovičky a neistý počet pív, tým pádom boli karty rozdané a kocky hodené. Bola to už len otázka času, kedy bude aj pod čapicou nakúpené. Počas neho sme prebrali množstvo tém spojených s borovičkou a hovnami, ktoré sa už na nás akosi nalepili. Spravili sme za hrsť fotografií, no oznam "battery low" nás ochudobnil i o túto slasť. Nuž teda sme daľej klábosili, zvažovali dokonca i politické ambície nášho klubu - prioritné body programu vyznievali pre borievkové kríky, mala by nimi byť posiata celá krajina... Po vášnivých diskusiách sme akosi upadli v spánok.

Druhého dňa (sobota) ráno sme sa najprv čudovali nezvyčajnej zime v chate, čo sa rozhodla napraviť Lucia, no akosi jej ustavičné fúkanie do piecky neprinieslo svoje ovocie. Na to teda priložil i Ivo ruku k dielu, no tiež to potom vzdal, ale keď už uľahol v teplú posteľ, piecka jeho prianie vyslyšala a zablčala ohňom. Medzitým sa pojedli nejaké tie nezdravé raňajky a popri rannom prípitku sa plánoval výlet. Kedže jediný orientačný bod príchodzí v úvahu bol miestny obchod a krčma, rozhodla sa výprava navštíviť opäť tie. Ivo bol akýsi lenivý a teda ostal strážiť chatu, podľa pôvodného plánu sme sa totiž mali vrátiť čo najskôr po zadovážení dalšieho večerného aperitívu. No spomínaný miestny obchod bol v sobotu zatvorený, preto sme sa rozhodli nakŕmiť naše hladné pečene v krčme. Tu sa ukázala pohostinnosť miestnych štangastov, kúpili nám až dve rundy pív a do tretice borovičku (týmto pozdravujem krčmu Smolinské, my sa ešte vrátime). Ešte pred odchodom sme si spomenuli na neboráka triezveho Iva, sme mu teda v dedine zakúpili aspoň zopár litrov miestneho sudového vína. Po návrate na chatu sme však zistili, že sa mu vlastne nevodí až tak zle. Navštívil ho totiž miestny gurážnik aj so svojou litrovou fľašou koňaku, teda sme prišli do hotového. Spolu s ním sme si vypili aj zaspievali. No miestny gurážnik, menom myslím Andrej, mal po niekoľkých poldecákoch zálusk na naše dievky, nuž ho teda Lucia s Ivom po dopití fľaše odprevadili kade ľahšie (vraj ešte cestou vystrájal - dôkazom bolo jeho tričko nájdené ráno pri kríkoch neďaleko cesty). Po návrate odvážnych odprevádzačov Iva a Lucie sme si tuším ešte párkrát pripili na zdravie a potom sme asi šli spať.

V nedeľu ráno sme boli patrične zničení, najmä prasiatko Stano to asi s tým koňakom prehnal. Ale nadišiel čas zúčtovania - okolo obeda prišiel pán chatár a na naše počudovanie nám to vyrátal celkom lacno. Z chaty sme potom šli rovno na zastávku, no kedže najbližší a jediný možný spoj šiel až za pár hodín, museli sme opäť zakotviť v krčme. Obed sme teda museli tiež absolvovať tam, nič tam síce nevarili, ale mali sme v zásobe ešte jednu tú pravú sáčkovú. Výčapníčka bola veľmi milá, dala nám zadarmo zovrieť vodu a ešte nám aj lyžičku požičala. Ochutili sme to tuhým syrom a chipsami a musím uznať, že po borovičke a pive to bola najlepšia strava celého výletu (no keď sa tam už tie chipsy vylúhovali, bolo to nejedlé). Po výdatnom obede sme nastúpili na zastávku, išli busom do Kútov a odtiaľ vlakom do Bratislavy. A tým to končí.


Niekoľko ustanovení zo zasadania Strany nadpoháromhútajúcich filozofov:

    • Nastolíme nový režim "poctivá borovička", každý ňou bude presiaknutý
    • Borovička to bude absolutizmus
    • Každý občan na Slovensku bude potiť borovičku
    • Hlavné mesto - Sebechleby (výskyt povestnej borievky)
    • Borievky to sú kríky, ktoré budú budovať budúcnosť
    • Novodobý hrdina - borievková Boženka
    • Motto:
      Kto druhému nenaleje, sám od smädu skape
    • Heslo do boja:
      Zapredám ja otca, mater, borovička alma mater


Príloha - recept "Ivova panvica"

Na prípravu potrebujeme:

    • 1 horčica po záruke
    • 1 nahnitá cibuľa
    • 1 olej po záruke
    • 1 špekačka pochybnej kvality
    • 1 pečivo pred stvrdnutím

A postup je jednoduchý - cibuľu pokrájame ako sa podarí, dáme na panvicu s predhriatym olejom a priložíme aj špekačok, za občasného miešania pražíme, kým necítiť prepálený olej. Servírujeme s horčicou a pečivom.

Prajeme Vám dobrú chuť!