Choď na obsah Choď na menu

Výstup na Gerlach

25. 9. 2006

dsc04993--custom-.jpg

 

Výstup na Gerlach, alebo vyššie to už u nás nejde

(Autor: Róbert Hennel)

       

Potom, ako som tento rok absolvoval časť túry Dukla-Devín s Ivom, som uvažoval, čo podniknúť ako nasledujúce. A príležitosť na seba nedala dlho čakať. ešte v Júli sa mi kamarát, zdatný to turista a športovec Maroš zveril že k svojim 50. narodeninám si chce podarovať výstup na Gerlachovský štít. Nakoľko už mám nejaké skúsenosti s Tatranskou mimoznačkovou turistikou a na Gerlachu som ešte nebol (a podľa mňa je tento výstup pre každého Slovaka niečo ako pre mohamedána návšteva Mekky), rozhodol som sa, že na jeho otázku, či sa pridám odpoviem "ano", pričom som o odpovedi uvažoval asi tak 3 sekundy. Nuž, slovo dalo slovo, dohodlo sa ubytovanie a horský vodca, vyčlenili peniaze, oboznámila rodina a známi, spísal závet, atď.

Ani sme sa nenazdali a je tu 19. September a my s Marošom sedíme v aute smer Sliezsky dom. Po ceste počasie nič extra, od Ziaru nad Hronom dážď. A kruci, ale zajtra snaď bude lepšie. Po príchode na ubytovňu povečeriame, prichystáme oblečenie, pokecáme, zavoláme Tiborovi, našemu vodcovi, že všetko platí a chystáme sa spať, veď zajtra vstávame o piatej. Po raňajkách sme už pripravení čakali na našeho vodcu Tibora, ktorý dorazil načas a o 6:20 už sa plní elánu vydávame na dnešný výstup. Ešte vrhneme pohľad na Kotlový štít, cez ktorý pôjdeme a ktorý sa týči asi 800 metrov nad našimi hlavami. Ja osobne už mám náladu ako malé decko pod vianočným stromčekom.

Prvých 30 minút ideme po značkovanom chodníku smer Poľský hrebeň, vychádzame nad vodopád a už sa oddeľujeme od chodníku a šup ho priamo pod kolmú stenu Kotlového štítu. Tu si dávame prvú krátku pauzu, spojenú s navlečením sedačiek a upnutím lana a ja po prvých cca. 250 metroch prevýšenia zisťujem, že mi pochod v Júli strašne prospel na kondíciu. Nie som ani len zadychčaný. Keď to porovnávam so zrovnateľným výstupom na Kežmarský štít spred dvoch rokov, je to naozaj zmena, tam mi dych celkom nestačil. Počas upútavania pozerám na pomerne pekný a schodný žľab pred nami a hovorím si, že tade asi vedie cesta nahor, nakoľko zľava aj sprava nič len strmé steny. Ale kdeže, Tibor nám za naše peniaze chce poskytnúť pekný zážitok a ukazuje nám nenápadný žľab na pravej strane so sklonom asi tak 85 stupňov a že reku, tadeto sa pôjde. No fasa, to sa aj dá? Ako som sa na vlastnej koži presvedčil, dá.

Potom nasleduje výstup na kotlový štít zo strany Velickej kotliny, ktorý je spestrený o dve prestávky, nakoľko kamoš zisťuje že päťdesiatka na krku bez tréningu aj zdatnému turistovi z kondičky uberie. Výstup je pekný, strieda sa strmé stúpanie s miernejším, celkovo to ale predsa len vyžaduje trochu skúseností a mne sa ukazuje, že moja láska k Slovenskému raju a tamojším rebríkom sa mi viac než hodí. Po výstupe na Kotlový štít sa nám opodiaľ ukáže aj Gerlach a my sa vydávame po trase Velická kotlina na štít prechodom cez hrebeň pozostávajúci z kamenných "zubov". Ja si nejakú únavu ani nevšímam, nakoľko sa mi terén strašne pozdáva a lozenie po skalách si naplno užívam. Hop, a už je tu vrchol.

Výstup sme zo Sliezskeho domu aj s prestávkami zvládli za asi 2:40, čo je výkon v lepšej polovici, priemer je tak o hodinu horší. Tu sme dobehli aj chatára spod Rysov s menej zdatnými turistami, ktorí vyrážali už pred piatou. Výhľad žiadny, kopec mrakov a vietor. Ale to je jedno, vyššie ako sme teraz už to na Slovensku peši ani nejde. Tak teda vrcholové foto, chleba so slaninou a cibuľou, margotka a šup ho dole cez Batizovskú roklinu smer Batizovské pleso. Pomerne náročný zostup pre nižších ľudí, ešte že mám skoro dva metre. Na dnešnom najťažšom úseku, previse asi na pol ceste predbiehame menej zdatnú skupinu. Tak ale tu som aj ja mal čo robiť, lebo to bol úsek, ktorý pri prvom schádzaní je fakt už takmer horolezecký. Popíšem ale presnejšie: Sme v mrakoch, všetko je navlhnuté a na previse, pod ktorým je asi 10 metrov voľno sa najprv jednou rukou musím zavesiť, spustiť nohu tak o dva metre nižšie aby som nahmatal nižšiu stupačku, potom sa musím natiahnúť ako Jánošík na škripci, pretože medzi jednotlivými stupačkami sú už spomínané dva metre a ešte musím kopírovať tvar previsu a nakoniec, keď už zistím ako sa dokážem maximálne fyzicky natiahnuť musím ešte vyriešiť ako dostať dole druhú ruku, aby som sa spustil nižšie. Ale zvládol som to úspešne a hneď na to som zistil, že to šlo aj jednoduchšie. Nuž ale hlavne že je sranda.

Potom už len pomalý zostup k Batizovskému plesu, pričom míňame sneh ešte vlaňajší. Na batizovskom dávame dole popruhy, stretávame svišťa, ktorý je absolútne krotký a sme od neho asi tak na tri metre a vydávame sa na posledný oddychový úsek smer Sliezsky dom. Tu sa delíme o dojmy zo samotného výstupu a kecáme o iných veciach, hlavne ale o turistike a množstve diletantov, ktorí sa dnes po horách pohybujú. Na Sliezskom dome sa prezliekame, vyplácame Tibora a vezieme sa smerom dole, kde v Polianke vystupuje Tibor a chystá sa domov. Už máme pred sebou iba cestu domov spojenú s večerou v Salaši Kováčová, kde sa opäť delíme o dojmy z výletu.

Po príchode domov už len rýchla sprcha, veci do práčky a dobrú noc. Zajtra je predsa opäť treba skoro vstávať do práce a do školy. Na koniec by som tento výstup odporučil každému, kto má rád skaly, lozenie, turistiku, Slovensko a Tatry. Nie je to síce najlacnejšia záležitosť (celkové náklady na vodcu, ubytovanie, dopravu, stravu a parkovné vychádzajú na osobu okolo 4000 Sk), ale pri takýchto veciach sú aspoň pre mňa peniaze až druhoradé, v popredí je zážitok. Do budúcnosti ešte rozhodne plánujem zopár takýchto výstupov, nakoľko je tu oproti značkovaným trasám jedna veľká výhoda - žiadni turisti.


Robo